The Mirror Speaks, but the Reflections Lie (9)

28. března 2009 v 22:22 | Ing. Hardcore |  The Mirror Speaks, but the Reflections Lie
"Mikey, kašli na to - "
"Nie, nekašlem." povedal som, cítiac ako mi krvou koluje adrenalín. Mal som chuť niečo rozmlátiť - alebo ešte lepšie, zbiť Berta. Samozrejme, keď som videl jeho svaly a potom sa moje oči upreli na moje chudé ruky, vedel som, že nemám šancu mu spôsobiť bolesť - možno by som mohol použiť nejaké sklo alebo nožík z kuchyne.


Bert prikývol a s Quinnom sme ho nasledovali do nejakej miestnosti na kocni haly. Bola to priestraná miestnosť s velkým oknom, písacím stolom a veľkou knižnicou - z čoho som usúdil, že to bude asi pracovňa. Stáli sme tam v trojuholníku. Moje oči sa upreli na Quinnovu ustráchanú tvár plnú bolesti, potom na tú Bertovu, ktorá bola červená od zlosti. Zvieral päste. Obyčajne som ticho mal rád, ale toto ticho bolo skutočne nepríjemné.

Náhle bolo ticho prerušené - bolo to ako keby ste vystrelili zo zbrane uprostred tichej púšte, kde už zopár rokov nebol žiadny človek - a ozval sa bolestný výkrik a zvuk padajúcich predmetov. Quinn ležal na zemi, držiac si líce, kde ho Bert buchol, a polka kníh z perfektcionisticky usporiadanej knižnice na neho spadlo. "S-shit," zamrmlal Quinn, snažiac sa zdvihnúť, ale znovu padol na zem.
"Takže čo si mu všetko povedal?" spýtal sa Bert, pozerajúc na nehybne ležiaceho Quinna na zemi. "Povedal si mu dostatočne o tvojom živote utrápeného emáka? Povedal si mu o tom, aký si feťák? Ako ti robím zle? A ukázal si mu aj svoje jazvičky na zápästí? Chudáčik!" povedal Bert výsmešne.
"Nikdy by som si to o tebe nemyslel, Bert. Myslel som, že si kamoš," povedal som a pozrel som sa do Bertových chladných očí svetlomodrej farby.
"Som určite lepší kamoš ako on. Čo by si bezo mňa bol, Mikey? Bol by si taký chudák, ako si bol na začiatku, keď sme ťa tuto s touto feťáckou buznou stretli v tej posilke. Pamätáš, aký si bol? Pozri sa na seba teraz. Už si pil alkohol, keby tu nevtrhol tento idiot, mohol si už ochutnať drogy a pravý život-"
"Ale Bert!" zakričal som, upierajúc môj pohľad stále do jeh očí "Život nie je o zábave, sexe a drogách! Hodnota človeka sa neráta podľa pohárov alkoholu, ktoré do seba šupne za jeden večer! A pravý kamaráti ťa nikdy nenútia k tomu, čo ti ničí zdravie," povedal som. Bert si ma premeral pohľadom. Shit, znova to ticho.
"Vypadnite. Obidvaja," povedal Bert, ešte raz kopol do Quinna - jeho telo sa bolestne prehlo v kŕči - a zavrel za sebou dvere.

Nevedel som čo mám robiť. Nevedel som kam mám ísť a taktiež som nevedel, prečo sa so mnou osud takto zahráva. Jediné, čo som vedel bolo to, že musím odtiaľto dostať Quinna.

Zdvihol som ho z chladnej dlážky. Opieral sa o mňa. Kríval na jednu nohu. Bolo skutočne ťažké ho niesť, pretože vážil oveľa viac ako ja. No zaťal som zuby a snažil som sa ignorovať všetkú bolesť. Otvorili sme dvere a Quinn ukázal na presklenné dvere na konci haly. "Východ," povedal, snažiac sa urobiť pár krokov sám. Asi si všimol, aké je pre mňa držať ho ťažké.

Vyšli sme von. Zaviedol som ho do môjho domu - našťastie rodičia neboli doma, vlastne ako vždy - a položil som ho do mojej postele. "Quinn, si smädný? Ja.. nechceš niečo na bolesť?" Quinn sa pokúsil o chabý úsmev. Cítil som sa podobne, ako keď som našiel Gerarda zraneného v jeho dome - tak bezmocne. Nevedel som, ako by som Quinnovi mohol pomôcť, i keď som veľmi chcel.
"Nie. Nechcem nič. Len si vedľa mňa lahni," povedal. Nervózne som si vedľa neho lahol, a on okolo mňa obtočil ruku. "Bojím sa," povedal ticho, jemne ma bozkávajúc na krk. Zachvel som sa.
"Páči sa ti to?"
"Á-áno," zašepkal som a pozrel som sa na Quinna, ktorý sa usmieval. Asi si domyslel, čo so mnou jeho prítomnosť robí. Bože, vedel som, že bozkávať ho a byť mu blízko musí byť úžasné, ale až takto? To som si nepredstavoval ani v najdivokejších snoch. A že som ich mal veľa. Začervenal som sa, keď som si spomenul, koľko pižamových nohavíc už ráno skončilo v práčke.. ehm, asi viete, čo myslím.

Jemne som priložil moje pery na tie Quinnove. Nebolo to také vášnivé a nenásytné, ako vtedy v tej uličke - bol to len nevinný bozk. I tak sa moje srdce rozbúchalo neuveriteľne rýchlo. Jemne som sa odtiahol, no naše pery stále oddeloval len milimeter. Uvidel som, ako sa do Quinnových očí nahrnuli slzy. "Mikey, ďakujem." Objal som ho a jeho slzy mi zmáčali vlasy.

Lahli sme si na posteľ. Naše ruky sa jemne dotýkali. Len sme ležali, pozerali sme sa jeden druhému do očí a vychutnávali túto chvíľu, keď sme mohli byť konečne spolu. V hlave sa mi premietalo všetko - to, ako som ho prvýkrát uvidel v telocvični, jeho slzy na dejepise i to, ako mi všetko povedal v tej uličke. Pevnejšie som stisol jeho dlaň. Dúfal som, že toto je už za nami. "Mikey, musím ti niečo povedať. To, že som ťa stretol mi zachránilo život," Usmial som sa. "Preháňaš to, Quinny,"
"Nie. Deň predtým, čo som ťa prvýkrát uvidel, som sa chcel zabiť. Mal som to perfektne naplánované. Povedal som si, že zvládnem prvý deň v škole a po tom, ako odídeme z telocvične s Bertom, a potom sa zastrelím revolverom môjho otca. Už som ho mal pripravený pod vankúšom, ale Mikey, keď som ťa uvidel tak rozkošného a nevinného, ako si zdvíhal tie činky a Bert mi povedal, aké s tebou má plany, mal som potrebu ťa chrániť. Nemohol som opustiť svet s tým, že budeš Bertov kamarát a staneš sa závislý od alkoholu a iných svinstiev. Nedopustil by som to. Hneď v ten večer som ten revolver odložil naspäť do otcového trezoru." povedal a sklopil oči. Myslel som, že moje srdce vynechalo jeden úder.
"Quinn - " môj hlas sa zlomil. Quinn mi položil ukazovák na pery a usmial sa. "Ale to je už za nami, však?"
"Áno," povedal som ticho, aj keď som si tým nebol istý. Jemne položil ruky na moje boky a užíval som si jeho bozky, putujúce dole po mojom krku.

Quinn chvíľu nič nerobil, tak som sa otočil a uvidel som, ako pravidelne oddychuje. Spal. Obtočil som okolo neho ruky, počúvajúc pomalý tlkot jeho srdca.

---

Ráno som sa zobudil, a hladal som Quinna, ale cítil som iba ustlaté plachty a keď som otvoril oči, uvidel som moje červené povliečky. Ale Quinn na nich nebol.

Takže.. bol to včera snáď iba sen? Oh nie, nemohol to byť sen! Privoňal som k vankúšu kde som stále cítil Quinnovu typickú vôňu. Slastne som zavrel oči.

Obliekol som sa a vybehol som von, zmätený. Nevedel som, prečo Quinn odišiel.. nechcel, aby sa o neho rodičia strachovali? Ale ako sa mohol potom vrátiť domov, do toho pekla k Bertovi? Moje odhodlané kroky smerovali k tomu domu oproti môjmu. K domu McCrackenovcov.

Moja myseľ nefungovala štandartne - cítil som zmes strachu, ale zároveň odhodlania. Oh bože, nemohol som žiť v strachu, že by sa Quinnovi niečo stalo. Nie po včerajšku.

Zaklopal som na dvere domu a modlil som sa, aby mi neotvoril Bert s revolverom v ruke a za ním neležala Quinnova mŕtvola. Nie, nerobím si srandu.. Bert bol toho skutočne schopný. Jeho plán získať ma do jeho partie bol nadobro prekazený Quinnom a keď som si spomenul na jeho včerajší výraz tváre, zamrazilo ma. Neveril som tomu, neveril som tomu že Bert bol zlý. Nemohol to byť Bert! Musí to byť jeho nepodarené dvojča.

Dvere mi otvoril Quinn. Bez rán, bez krvy na tvári, dokonca živý. "QUINN!" vykríkol som a objal som ho. "Prečo.. prečo si odišiel? Ani nevieš, ako som sa dnes ráno o teba bál!" Zo srdca mi spadol obrovský kameň a ja som bol neuveriteľne šťastný, že Quinnovi sa nič nestalo.

Ale Quinn ma náhle odtiahol a vysmykol sa z môjho objatia.

"Vypadni." Jeho hlas bol podobný ako pár dní predtým, keď ma nechutne odbil na dejepise.
"A-ale.. čože?!" šokovane som sa na neho pozeral, neveriac tomu, čo práve povedal. Ako.. ako.. čo.. čo tým myslel?
"Ten včerajšok sa nemal stať. Celý môj život je jedna veľká chyba," povedal Quinn, s vážnym výrazom na tvári, "Mikey, je mi to ľúto, ale zajtra odchádzam. Idem na internát, na inú školu.. do iného mesta."
"A-ako to myslíš? Mi sa už.. neuvidíme?"
"Quinn?" Bert prišiel, a pozrel sa na mňa. Do mojích očí, v ktorých sa začali zjavovať slzy. "Taxík príde zachvíľu,"
"Hej," prikývol Quinn, nespúšťajúc oči zo mňa. "Tak.. ahoj."
"Ahoj." povedal som ticho, pozerajúc sa s nenávisťou na Berta. Quinn odišiel a Bert tam zostal stáť a pozeral sa na mňa. Ani jeden sme neprehovorili. Slzy mi tiekli z očí a ja som nechápal, prečo mi Bert robil takéto peklo. Prečo musel zabaraňovať môjmu vzťahu s Quinnom? Ako keby on za neho rozhodoval!

Quinn vošiel z dverí, vzlykajúc si bral svoje kufre, a hodil ich do taxíka, čakajúceho pred domom. "Ahoj, mami," povedal a kýval mame, ktorá bola v okne. Taxík sa pohol a ja som sa posledný krát pozrel do jeho očí.

Pocit, že už tu nie je, ma zasiahol, keď taxík zabočil do prava a odišiel. Odišiel.

Otočil som sa a pozeral som na Berta. Jeho výraz tváre bol ničnehovoriaci. Možno ho pocit, že Quinn tu už nie je, zasiahol tiež.

Stál som tam, hlavou mi prebiehalo tisíce slov, tisíce udalostí a tisíc vecí, ktoré som Quinnovi nestihol povedať predtým, než odišiel. Nechápal som, ako tak ľahko mohol povedať "ahoj" po tom všetkom, čo mi včera povedal. Chcel ma len zachrániť pred Bertom, a potom mi zlomiť srdce a bezcitne odísť? Aj keď som ho chápal. Asi by som nevydržal žiť s Bertom po tom včerajšku v jednej domácnosti. Ani som sa mu teraz nemohol pozrieť do očí. Prial som si zobrať nôž a riadne mu dorezať tú jeho skurvenú tvár.

Padol som na studenú dlážku a srdcervúco som sa rozplakal.

O tom, aký je pocit, keď vám niekto zlomí srdce som čítal už mnohokrát. V textoch pesničiek, v knihách, v poviedkach.. a nikdy som to presne nechápal. Myslel som si, že rozísť sa je jednoduché - ale oh bože, ako sme sa s Quinnom mohli rozísť, keď sme spolu ani poriadne neboli? - a že ja také niečo nikdy nezažijem. Nemôže ma predsa zhodiť na lopatky nejaký rozchod.

A teraz som vedel, o čom to tí speváci v trápnych zamilovaných pesničkách tak spievajú. O čom sa už napísalo stovky kníh.

Mal som zlomené srdce a skurvene to bolelo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sally Sally | E-mail | Web | 28. března 2009 v 22:36 | Reagovat

ÚŽASNÝ!

:)

2 kisss kisss | Web | 29. března 2009 v 0:27 | Reagovat

Sally to vystihla přesně. Dokonalý !! ;)

3 Swuppie Swuppie | 29. března 2009 v 3:23 | Reagovat

hltam kazde slovo! dokonalost!

4 ChemicalBarbie ChemicalBarbie | Web | 29. března 2009 v 8:42 | Reagovat

No tak Bert je teda riadne hovado.. xD

Je mi strašne ľúto Quinna ale aj Mikeyho, ach jaj..

Dúfam, že tu bude ďalšia časť skoro je to proste dokonalé :)

5 Geewayli Geewayli | 29. března 2009 v 10:13 | Reagovat

no skvělé ty jo nevím co na to říct.. :)

6 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 29. března 2009 v 11:30 | Reagovat

ooo...smutné...nenapadají mě slova...doufám že brzy bude další díl a ten bude veselejší...

7 Mimuška Mimuška | E-mail | Web | 29. března 2009 v 11:56 | Reagovat

fuuuha

som stoho totálne zmetená...

som zvedavá, či ho Gerard na čiernom koni príde zachrániť :D

8 Tea Tea | Web | 29. března 2009 v 12:19 | Reagovat

Uááá čože? Neverím tomu :D Nieee :D to ako... aaa :D

9 Matty Matty | Web | 29. března 2009 v 16:59 | Reagovat

Heey!Ať jako walí zpátkyyy! Náhera ten konec mmh...

10 Frankovka Frankovka | Web | 29. března 2009 v 18:38 | Reagovat

CO?? Okamžitě se vrať Quinne!!!

11 Black cia-tvoje uctievajúce SB: * Black cia-tvoje uctievajúce SB: * | Web | 29. března 2009 v 20:15 | Reagovat

nevh sa vráti chudák takto ho tam nechať po tom predošlom dni.

12 Petronajt Petronajt | E-mail | Web | 29. března 2009 v 21:15 | Reagovat

Neee,vy nemáte Berta rádi:-(

nestane se nic hrozného?vratí se?

prosííím:-)

13 Emily-chan Emily-chan | 31. března 2009 v 19:03 | Reagovat

Oh my Jashin...

14 fallen angel fallen angel | 3. dubna 2009 v 22:16 | Reagovat

to..to...

sakra.

15 Helena de Extasy Helena de Extasy | Web | 10. dubna 2009 v 5:30 | Reagovat

*popotahuje* Ale bude happyend že ano?!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama